Blúdenie

Autor: Silvia Kéryová | 8.5.2011 o 13:26 | (upravené 8.5.2011 o 14:18) Karma článku: 3,89 | Prečítané:  763x

Ráno otvorím balkónové dvere, oproti vlaje španielska vlajka, slnko svieti a ja som takmer presvedčená, že tam, hneď za tou budovou oproti je určite more. Cítiť stredomorský vzduch a na rohu ulice hrá ujo na saxofóne (raz sa vydám za saxofonistu!)...

 

Ach, o tomto sme kedysi snívali!

Môžeme sedieť vo všetkých parkoch sveta a jesť tie najväčšie jahody. Môžeme ísť na bicykli preč z veľkého mesta a pozorovať zajace, ktoré nám behajú cez cestu. Môžeme si spraviť piknik a prvýkrát si spáliť plecia. Môžeme sedieť do rána na námesti s desiatkami ďaľších ľudí pijúc pivo. Sedieť tam až do prvého metra. A potom sa vracať domov sprevádzané štebotom vtákov a vdychujúc Španielsko. Leto... Môžeme sa dokonca odviezť domov taxíkom Škoda Octavia. Môžeme sa rozprávať o Camino de Santiago. Alebo môžeme proste len tak tárať, snívať, túžiť. A smiať sa. Veľa sa smiať...aj keď je tak, ako ešte nebolo.

Čítam Tolstoja, vešiam prádlo, žehlím, varíme paprikáš a bravčové na šampiňónoch, chodím do banky a tak ďalej. Aby bolo lepšie. Aby to tu nebolo len také provizórne. A ešte chodím do múzea. Tam, kde sú Picassove Plačúce ženy. Chodím tam a plačem spolu s nimi.

(...después de un invierno malo, una mala primavera...)

Zasadili sme šťastie a ono teraz rastie na parapete v kúpelni... Chcem veriť, že vyrastie. Niekedy verím viac a niekedy menej. A niekedy takmer vôbec. Napríklad v také dni, keď sa zobudím na to, že vonku leje, v byte je neporiadok a ja si uvedomujem, že som stratená.

Toľko vecí, toľko slov a viet by som chcela povedať, ale neviem ako sa niečo také hovorí. Neviem to sformulovať a vlastne... ja ani neviem, čo povedať chcem. Neviem už, čo si mám myslieť o sebe, neviem už, čo si mám myslieť o vás, o tomto svete a on mal možno pravdu, keď povedal, že sa tak cítim preto, lebo mám dvadsať... a že to prejde. Tak čakám a zatiaľ jem kiwi a pomaranče, ležím v parkoch, čítam, používam červený rúž a ubližujem niektorým ľuďom.

Kto je tamto dievča oblečené v mojich šatách?

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Boj proti establišmentu? Ako prežiť nápor terorizmu a fanatizmu

Kým panuje zmätok, je možné za teroristu označiť kohokoľvek, kto nám oponuje.

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi.

ŠPORT

Na Gire sa ukázali talenty i šprintér, ktorý bude trápiť Sagana

Najzaujímavejšie momenty stého ročníka Giro d'Italia.


Už ste čítali?