Nič nie je čarovnejšie ako stráviť popoludnie v Starej štvrti Zázrakov. Nevedela som sa ráno sústrediť na učenie...nepomohla ani káva, ani joga, nič. Tak teda, že sa aspoň pôjdem prejsť, keď bolo také krásne počasie. (Jar! Včera prišla Jar!)...
...Čítať poéziu (od Teba!!) pri kávičke a potom náhodou stretnúť známych, posedieť a pokecať si s nimi v baríku. Počkať! Nerozmýšľala som ja práve dnes ráno, resp. v tieto posledné dni o tom, ako sa veci dejú presne tak ako sa majú?? A hej, dejú sa. Dejú! Ak by som toto, ak by som hento, nestalo by sa tamto. Ale nie, ja som ich nestretla náhodou. Ja som tie knihy nenašla náhodou. Ten obchod, kde majú tofu (konečne!) som včera tiež neobjavila náhodou...Všetko je na úplnom poriadku v tomto mojom/našom vesmíre.
A včera sme rozoberali slovo glűck (hej, ja filológ s nulovými znalosťami nemčiny)...a že prečo sa slová radosť a šťastie na seba tak podobajú..keď sa vlastne vôbec nepodobajú. A ja som bola pri tom šťastná.
...
Jednoducho milujem poobedia v Madride. Ako ja milujem poobedia, rána, noci...dni v Madride! (a vo štvrtok máme prvé výročie:)). A ešte viac teraz, keď tu mám na koho myslieť, keď sa tu mám na koho tešiť..keď sa Tu na mňa Niekto teší!
Ak by som nevedela, že je to realita; myslela by som si, že je to len sen!