ráno

Autor: Silvia Kéryová | 11.6.2011 o 11:42 | (upravené 12.6.2011 o 1:52) Karma článku: 1,95 | Prečítané:  764x

Vystavovať tvár slnku. Nechať si kresliť pehy na tvár. Sedieť v polohe polovičného lotosového kvetu (raz bude aj kompletná). Predstavovať si šum mora. Nechať na pravé plece dopadať kvapky z fontány.

 

Nadránom, neviem koľko mohlo byť hodín, som sa náhle prebudila. Iba na chvíľu. Na pár sekúnd som sa zahľadela na nebo, len tak z postele. „Dnes bude krásne. Vychádza slnko.“ … Možno sa mi to len snívalo, taký to bol pekný pohľad. A pocit. Ráno, 8:24, bolo zamračené. Potešila som sa. Zababušim sa do mikiny a nič nebudem musieť.               No a kým som o trištvrte na desať prišla do parku, bolo to najkrajšie a najteplejšie letné ráno.

Bežala som okolo golfového ihriska, okolo futbalového ihriska. Bežala som spolu s ostatnými, až kým ma teplo a únava nepremohli.

(Nevládať ďalej bežať. Nevládať a vzdať to. Ale bez hanby a pocitu viny. Viem, ja nezvyknem. Nevzdávam sa. Dnes však, a po všetky tieto dni, mávam (pred tebou) bielou zástavou.)

 

A potom sú tu všetky tie piesne. Piesne, ktoré sú o mne, o tebe...o nás. Slová, pri ktorých sa smejeme. Slová, pri ktorých plačeme.

Koľko ich je?

Hay caminos que hay que andar descalzo...

Every step that you take could be your biggest mistake...

A tak se stalo všechno, co sis kdy přál... (Todas las cosas que soñé...)

I miss my father, miss my sister, miss my dog and my home....

What the hell am I doing here? I don´t belong here...

I wanna perfect body, I wanna perfect soul...

Nobody said it was easy, no one ever said it would be this hard...oh, take me back to the start...

Que voy a hacer, je ne sais pas...que voy a hacer, je suis perdu...

Tears come streaming down your face when you lose something you can not replace...

Nedá sa ujsť pred sebou samým...niet kam...

Thinking about you almost makes me crazy...

Ja chcem držať iba tvoje ruky...

Y quiero que vengas conmigo a cualquier otra parte...

I´m not calling for a second chance. I´m screaming at the top of my voice...

Blink your eyes. One for yes. Two for not...

Cigareta hasne, káva stydne...

atď.

Niekedy nestačia ani slová. A tých slov je tak veľa, ktoré sme nakoniec nikdy nepovedali.

 

Raz som s Annou Kareninovou raňajkovala v tráve a po ceste, ktorá bolo len pár metrov vedľa, prechádzal autobus s turistami. Kým stál a čakal na zelenú na semafore, väčšina tých turistov ma sledovala. A potom, keď sa pohýnali, jeden z nich mi zamával. Len tak, zo srandy. Tak som sa zasmiala...Kiežby mi stále niekto mával a ja by som sa mohla stále smiať!

 

Mačka sa po nociach prechádza po streche a ja už siedmy deň čakám. Miliónty deň už čakám.

Je ráno.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?