Jar, voňavá Jar

Autor: Silvia Kéryová | 14.3.2011 o 18:40 | Karma článku: 4,32 | Prečítané:  592x

  A bola jar. Zrazu som ju tak intenzívne cítila. Tak isto vonia aj jar slovenská. Mohla by som mať presne taký istý pocit ako doma...teda tam doma, na Slovensku. Mohlo by to byť hocijaké sídlisko s deťmi, parkom a nedeľou. Ešte aj zvuk prechádzajúceho vlaku bol taký nejaký známy.

 

Namiesto toho to bol ten môj druhý domov. Ten, kde ľudia hovoria iným jazykom a kde sa občas cítim trochu cudzo. Ten, kde voňajú rozkvitnuté čerešne presne tak isto ako čerešne lemujúce úzke cesty medzi dedinkami na juhu Slovenska. Voňajú tak, ako voňali v ten deň, keď som sedela v parku na zelenej tráve medzi ružovými kvetmi. Tie stromy všade okolo mňa a nado mnou kvitli a ľudia sa smiali a fotili. Tak som sa tú krásu snažila zachytiť aj ja, aspoň fotoaparátom na mobile, ale nešlo to. Lebo to neboli len tie čerešne. Bolo to slnko. Bolo to dievčatko, ktoré vykríklo: „Aha, margarétka“. Bol to ten najsladší pomaranč zjedený v tej najsladšej chvíli. Bol to malý oblak, ktorý na chvílu to slnko zatienil. Bolo to to všetko, čo ma v tej chvíli na tomto svete robilo šťastnou a aj ja som povedala: „Aha, margarétka“ a začala som trhať lupene. Má ma rád....

Ach, tak veľmi mi chýbaš! Ty- niekto. A aj tak vždy, keď mi je smutno myslím na to, že práve ty si jediný človek, ktorý ma kedy chápal a že nik ma už nebude ľúbiť tak, ako si ma ľúbil ty. A je to pekná blbosť a navyše to ešte aj znie smiešne, lebo mám predsa 20 rokov a celý život pred sebou...ale v takých chvílach som presvedčená, že celá ja patrím len a len tebe... A ja ti už v skutočnosti nepatrím a nikdy viac ani nebudem a...bože, je to neskutočné, ale ešte stále bolí priznať si to.

Vtedy v tom parku som ľutovala, že nemám so sebou svoj zošítok. Mohla som vety, ktoré mi behali mysľou dávať na papier. Je zbytočné snažiť sa ich teraz opäť nájsť. Tá chvíľa a ten pocit sa už späť nevrátia. Teraz sedím v inom parku a zmenilo sa tak veľa a nezmenilo sa nič. Čvirikajú vtáky, prechádzajú vlaky, fúka vietor a vonia jar. A chýba mi slovenský pocit. Ale neľutujem. Lebo keď som minulý utorok čakala na Tribunali pri východe z metra na tých pár ľudí, na ktorých som tam toto leto čakala toľko krát, zahladela som sa na nebo a zašumelo lístie na strome. A presne v tom okamihu som si uvedomila, že bez toho madridského neba by som už nevedela žiť...A nevedela by som žiť už ani bez avokádovej nátierky a olív k pivu a bez toľkých ďaľších vecí...raz zistím, čomu môžem zo srdca povedať „domov“.

Sedím tu a mám pocit ešte trochu mokrých vlasov a požičanú knihu o joge v taške. Radšej by som tam mala trebárs Dostojevského alebo aj Kafku požičaných zo zvolenskej knižnice...a ja neviem, kde si tu mám požičať Dostojevského a je mi z toho do plaču...

Sedím tu a bolo by treba toto všetko niekomu povedať, oprieť si hlavu o jeho plece, trochu sa vyplakať a potom sa môcť znovu usmievať. Postaviť sa z tejto lavičky, opustiť uja spiaceho oproti a pokračovať v živote.

...

A potom som zistila, že aj tam rástli margarétky a dokonca aj jedna púpava. Už som však lupene netrhala, lebo som sa bála, že by som pri tom myslela na toho, s ktorým som tým parkom jedného pekného dňa prechádzala.

A o deň neskôr kosili v tom parku trávu a voňalo to ešte viac božsky ako rozkvitnutá čerešňa. A aj keď bolo zamračené a občas popŕchalo, všetko bolo v poriadku. :)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?